Spätná väzba od klienta
Za ostatné roky som si vlastným pričinením spôsobil viaceré zdravotné problémy a ako bonus získal 25 kg navyše. Asi najväčší problém mám s chrbticou. Hodiny sedenia v práci sa musia niekde prejaviť. Podľa lekárov je moja hernia disku (vyskočená platnička) vhodným kandidátom na operáciu – stačí podpísať. Zatiaľ sa tomu bránim a pomáham si Medical Pilates cvikmi.
Lieky proti bolesti sa snažím minimalizovať. Pri zmenách počasia však chrbát cítim viac, ako by mi bolo príjemné. Kedysi som čítal, že ak niečo z čínskej medicíny zaručene pomáha, tak je to práve akupunktúra. Nabral som odvahu (ako “správny” chlap mám pred injekciami a podobnými “mučidlami” rešpekt) a objednal som sa na prvé sedenie.
Nič od neho neočakávam, ale keď ide o zdravie, ľudia skúšajú všetko. Tesne pred ním ma môj nový známy “ukľudnil”, že akupunktúra mu síce pomohla (bola mu aplikovaná v inom meste), ale prežil 20 min so slzami v očiach. Vnútorne sa utešujem, že preháňa, alebo ma chce len vystrašiť. Díky Dušan, podarilo sa.
V čakárni som sa nemal čas báť, keďže som prišiel 5 min. pred dohodnutým časom a hneď som bol pozvaný do ambulancie. Začiatok sa niesol v znamení otázok a odpovedí ohľadom môjho životného štýlu. Úprimne – nemal som sa čím chváliť. Aby som na chvíľu odviedol pozornosť, pýtam sa aj ja pani doktorky Kleinovej na doterajšie skúsenosti so západnou i východnou medicínou. Odpovede ma upokojili, a tak ostávam (Dušan prečo si mi to urobil?).
Po konverzačnej časti mi pani doktorka zmerala tlak a kontrolovala tep na oboch rukách. Optickou kontrolou prešiel aj môj jazyk. Ak som dobre pochopil, išlo v tejto fáze o hľadanie spoločných príčin mojich rôznych problémov (bolesť chrbta je len špičkou ľadovca) a ich prepojenia. Takmer po hodine odhaľovania duše nastáva čas na odhalenie tela – končím v spodnom prádle. Nasledovala kontrola citlivosti dolných končatín v ľahu.
Potom zaujmem klasickú pozíciu na masérskom stole (chrbtom hore) a blíži sa okamih pravdy.. Priznávam – som celý stuhnutý. Rozmýšľam, či si vypýtať drievko do úst alebo povolenie kričať (dúfam, že na chodbe nikto nesedí). Pani doktorka Kleinová ma poučí, ako pri vpichu každej jednorázovej ihly z chirurgickej ocele správne dýchať. Rukou nahmatá prvý bod na pravej nohe v oblasti členku a …
Nič – žiadne “auuuu” z úst ani slzy v očiach. Žiadna ukrutná bolesť sa nekoná. Za chvíľu mám na každej dolnej končatine po 5 ihiel a úplné bez bolesti. Stále som stuhnutý – Dušan predsa nemohol klamať. Za pár minút mám v dolnej časti chrbtice ďalších 11 ihiel . Tu musím priznať, že jedno pichnutie ihly som bolestivo znášal. Po 5 sekundách bolo po nepríjemnom pocite. Dočasnú zmenu na dikobraza ukončilo 5 ihiel v oblasti pravého ucha (opäť bez bolesti). Opatrne sa pýtam, koľko musím vydržať. Odpoveď nevnímam. Uvedomujem si, že na tele mám viac ako 20 ihiel.
Snažím sa relaxovať, pravidelne dýchať a nehýbať sa. Asi sa mi to darí, lebo ma berie na spánok. Po 20 minútach idú ihly von a ja cítim únavu ako po výživnej” masáži. Pomaly vstávam hore, aby sa mi nazatočila hlava a rozmýšľam, či v tomto stave dokážem šoférovať. Pri odchode z ambulancie dostávam inštrukcie, aby som sa dnes šetril a návrhy na zmenu životného štýlu. Sľubujem ešte, že o mojich pocitoch z prvej návštevy napíšem krátku spätnú väzbu (a týmto to aj plním).
Cítim sa príjemne unavený. Večer si idem skoro ľahnúť a spím tak dlho ako už dávno nie. Na druhý deň prestávam cítiť taký ten špeciálny tlak v drieku (“chrbtári” presne vedia o čom hovorím). Na tretí deň (i ďalší deň) opäť zabúdam, že nejaké ťažkosti s L5 mávam. Nerád robím unáhlene závery – samozrejme mohlo ísť o súhrn náhod, ale mailom sa objednávam na ďalšie stretnutie o 2 týždne. Teraz by už nemalo byť 1,5 hodinové ale “len” 1 hodinové. Som zvedavý, ako to bude pokračovať.